Ako ste si už všimli, starostlivosť o blízkeho je vlastne životný štýl. Týka sa vás, vášho blízkeho, o ktorého sa staráte, a všetkých ďalších osôb vo vašom živote, hlavne vášho manžela alebo manželky.

Aké to je, keď vôbec nemáte čas na váš manželský život? Kde nájdete čas na vášho najbližšieho človeka, keď iný váš blízky vás potrebuje, aby prežil, a to skoro doslova?

Tu vám ponúkame jednoduché návody, ktoré vám pomôžu udržať si manželstvo. Dobré manželstvo je výborný základ spokojného života. Takže sa oň starajte a ono sa postará o vás.

Niekedy je pri žonglovaní medzi starostlivosťou o vášho blízkeho a vaším manželstvom ťažké stanoviť si priority. Ako pomôcť, vášmu blízkemu, ktorý vás potrebuje, a na druhej strane si nájsť čas na vášho partnera?

Cathy Hazzlerigg, poradkyňa vo vzťahových a životných otázkach, radí žiť podľa biblickej zásady: Manželstvo na prvom mieste. Najlepší spôsob, ako dať manželstvu dosť priestoru je dohodnúť sa na úprimnej a otvorenej komunikácii. Cathy vám ponúka tieto rady pre komunikáciu s partnerom:

  • Hovorte v prvej osobe. Keď používate prvú osobu (ja cítim, ja chcem, ja mám obavy), preberáte zodpovednosť za vaše pocity, želania a potreby. Používanie prvej osoby znižuje riziko prenášania viny (Kvôli tebe sa necítim dobre!) a keď sa vyhnete tomuto riziku, bude vaša komunikácia efektívnejšia.
  • Zapojte vášho partnera pri hľadaní riešenia, aby mal svoj podiel na zlepšovaní situácie. Keď obidvaja pracujete na zlepšení, vytvárate tím.
  • Buďte asertívny, povedzte otvorene, čo chcete a čo by ste boli radi, keby sa stalo. Váš partner, akokoľvek dobre vás pozná, nedokáže čítať vaše myšlienky.
  • Používajte aktívne počúvanie, ako je napríklad reflexné načúvanie. Pri reflexnom načúvaní zopakujete, čo ste počuli, aby ste sa uistili, že ste správne počuli, čo chcel váš partner povedať. Uistenie sa („Počul som, že…“) znižuje riziko nedorozumenia.
  • Nereagujte defenzívne. Povedzte si: “Budem pokojný”. Ak máte pocit, že ste stávate defenzívnym, požiadajte svojho partnera, aby preformuloval svoje slová. Ak máte naozaj pocit, že strácate kontrolu, radšej si dajte prestávku a dohodnite sa, že sa k téme vráti neskôr, keď budete obaja pokojnejší.
  • Vnímajte komunikáciu ako proces. Hovorte o situácii, utrieďte si svoje myšlienky, zvážte možné riešenie, vyskúšajte ho a potom zhodnoťte, aké bolo úspešné. Ak sa zapájate do procesu hľadania riešenia a prijmete, že niekedy sa k tomu správnemu dopracujete len metódou pokus–omyl, budete sa cíti menej pod tlakom.
  • Skúste si predstaviť seba na mieste vášho partnera. Ak pochopíte, ako sa váš partner cíti, bude sa vám ľahšie komunikovať a skôr nájdete riešenie, ktoré bude vyhovovať vám obom.
  • Hľadajte riešenia, ktoré fungujú pre všetkých, aj pre vás. Každý môže urobiť kompromis, nemal by sa obetovať len jeden človek.

 

Rovnako ako na všetkých dobrých veciach v živote, aj na manželstve je treba pracovať, hovorí Cathy. Tu sú niektoré spôsoby, ako môžete uistiť, že sa svojmu manželstvu venujete dostatočné úsilie:

  • Uistite sa, že beriete ohľad na potreby vášho partnera. Spýtajte sa sám seba: „Čo robím pre svojho partnera?”
  • Rešpektujte vášho partnera.
  • Hľadajte silné stránky a minimalizujte nedostatky. Čím viac sa budete zameriavať na silné stránky vášho partnera, tým bude vaše manželstvo pevnejšie.

Niektoré signály vo vašom manželstve vás môžu upozorniť, že by ste mali vyhľadať odborníka:

  1. Máte pocit, že vaša komunikácia je len strata času. Chodíte okolo problémov, ale nie ste schopný nájsť riešenie.
  2. Veľa sa hádate a máte pocit, že láska vyprchala.
  3. Niekedy aj ticho môže poukazovať na existenciu konfliktu. Ak máte pocit, že sa jeden druhému vzďaľujete, možno je najvyšší čas navštíviť odborníka.

Spýtali sme sa Jenny Henson, rodinnej opatrovateľky, aby sa podelila o svoje postrehy o tom, ako poskytovanie starostlivosti blízkemu ovplyvnilo jej manželstvo. Tu sú naše otázky a jej odpovede.

 

Caregiving.com: Porozprávajte nám o vašej situácii. Ako dlho už ste opatrovateľkou? Aký typ starostlivosti poskytujete?

 

Jenny: Opatrujem môjho strýka Peta asi 2 1/2 roka. Pred tým som pracovala ako opatrovateľa na uzavretom geriatrickom oddelení. Odišla som odtiaľ, aby som sa mohla starať o strýka.

Čo sa týka mojich povinností, idem do banky, platím účty, kúpem ho, pomáham mu s obliekaním, s jedlom, strihám ho, robím mu manikúru, pedikúru, dohadujem mu rôzne schôdzky. Vlastne robím všetko.

 

Caregiving.com: Rozprávala ste sa o tom s manželom, ešte skôr, ako ste sa začala o strýka starať? Napríklad rozprávali ste sa o tom, kto čo bude robiť, ako budete riešiť určité situácie a podobne? Ak ste sa o tom nerozprávali, myslíte si teraz, že by bolo bývalo lepšie sa o tom porozprávať?

 

Jenny: Ale áno, rozprávali sme sa o tom a boli to dlhé a náročné rozhovory. Vlastne to bol môj manžel, kto navrhol, aby sa strýko presťahoval k nám. Povedala, som mu, že nemá predstavu, do čoho ide. Nemal skúsenosti s ľuďmi s Alzheimerovou chorobou a vôbec dlhodobou prítomnosťou starších ľudí.

O Peta sa starám ja, lebo pre strýka Peta, je nepríjemné, aby sa o neho staral muž, a ja mu rozumiem a nemám s tým problém.

Danny je poklad. Varí, upratuje a ja sa tak môžem venovať starostlivosti o Peta. Ak napríklad nemám čas utrieť prach, on to urobí. Cez víkend si perie svoje oblečenie, aby som ja mala čas prať to moje a Petovo. Chodí nakupovať potraviny a nosí so sebou mobil, ak by sa potreboval na niečo spýtať. Zopár ráz sme sa pokúsili zobrať zo sebou Peta. Ale nefungovalo to…bral z regálov veci a nezmestí sa do nákupného vozíka. Jednoducho, kedykoľvek niečo potrebujem, Denny sa snaží mi pomôcť.

 

Caregiving.com: Čo bola najväčšia výzva pre vaše manželstvo, keď ste sa stala opatrovateľkou?
Jenny: Takže, kde mám začať. Samozrejme, náš intímny život. Je ťažké byť romantický, keď máte na nočnom stolíku monitor zvuku, a počujete rôzne divné zvuky. Na to sme si museli zvykať naozaj dlho. Najväčšia zmena bola, že sme vlastne nemohli nikam ísť. Pred tým sme žili sami, takže sme boli flexibilní. Robili sme čo sme chceli, kedy sme chceli. A tomu bol koniec.

 

Caregiving.com: Čo bolo pre vás najväčšou výzvou a ako ste ju vyriešili?

 

Jenny: Najväčšou výzvou bola ponorková choroba. Pre obidvoch. Ako ju vyriešiť…postupne, deň za dňom, inak by sme sa zbláznili alebo prišli o všetky vlasy (alebo by sa jeden z nás dostal na zoznam najhľadanejších zločincov).

Čo nám najviac pomáha, je dopriať si navzájom dostatok priestoru na naše vášne a záľuby, ktorým sa venujeme každý zvlášť. Niekedy to chce trocha organizácie, ale zatiaľ to zvládame.

V každom prípade si uvedomte, že kvôli žiadnej z týchto záľub neopúšťame dom, je predsa treba dohliadnuť na Peta. Denny rád na počítači strihá videá, takže ak to chce robiť, fajn. Niekedy si len ľahne do vedľajšej spálne s napnutými ušami, aby som sa ja mohla zahrabať do perín a užiť si dobrú knižku…len sama, skôr ako idem spať. Je to ako výmenný obchod, dalo by sa povedať.

 

Caregiving.com: Čo nové ste sa vďaka opatrovateľstvu dozvedeli o vašom manželovi, manželstve aj o sebe samej?
Jenny: Naučila som, sa že ak som nazlostená, lebo domov priniesol ružový toaletný papier namiesto modrého, nie je to vlastne chyba papiera… proste ma začína chytať ponorka. On sa naučil, že ak omylom stúpi na mačku a tá ho pohryzie a on začne nadávať a zlostiť sa, mačka za to vlastne nemôže…začína ho chytať ponorka. Keď sa na seba nahneváme, nerozprávame sa o tom, kým sa obaja neupokojíme. Raz sme sa spolu nerozprávali tri dni, pretože sme sa obidvaja báli, že povieme niečo, čo nejde vziať späť.

Caregiving.com: Aké rady by ste dali ostatným opatrovateľom, ktorí majú problém udržať si manželstvo, lebo sa starajú o blízkeho?

 

Jenny: Musíte si na seba nájsť čas….jednoducho musíte. Nezáleží, či si prečítate dve stránky v knižke, alebo si vypijete šálku čaju. Musíte sa naučiť robiť kompromisy a zdieľať zodpovednosť. Ak sa to nenaučíte, nebudete schopný nič urobiť a stanú sa z vás akurát dvaja nahnevaní ublížení ľudia

Danny a ja sme sa naučili dopriať si dostatok priestoru, aby sme mohli ďalej fungovať a neprišli sme o rozum. Dôležité je tiež naučiť sa brať veci s humorom. Myslíte si, že je jednoduché zachovať vo vašom vzťahu nejakú intimitu, keď z vedľajšej izby počujete rev: “Sueeeeeeee….eeeeeeee”. Niekedy si to vyskúšajte!

 

Jenny má 47 rokov a je registrovanou opatrovateľkou v štáte Kentucky. Rada číta, háčkuje a teraz sa momentálne učí počítačovú grafiku (“pomaly, ale predsa” hovorí). Má rada zvieratá a zaujíma ju ochrana životného prostredia “ale nepreháňam to.”

S láskavým dovolením

CareGiving.com. We care for you. Navštívte stránku...